Fred, Elo a Lesianka na chvíľu zostali bez slova, sledujúc Báru a Charlíka. Elo sa prvý spamätal a podal jej labku. „Teší nás, Bára,“ zamrmlal trochu nesmelo, kým Fred si skúmavo obzeral Charlíka, ktorý stále vyzeral, akoby ho niekto nasilu privliekol.
Lesianka naklonila hlavu na stranu a s úsmevom odpovedala: „Bára, radi ťa spoznávame. A… Charlíka tiež.“ Otočila sa na tigrovaného kocúra, ktorý sa po chvíli nervózne posadil a naoko znudene si oblizol labku.
„Nečumte na mňa tak,“ zamrmlal Charlík podráždene, ale Bára ho okamžite štuchla labkou do pleca. „Správaj sa slušne,“ napomenula ho jemným, ale pevným hlasom. Potom sa znovu obrátila k ostatným.
„Sme na ceste k rieke. Charlík miluje rybolov, a ja mám rada potom ochutnávku. Čo vy, máte na dnes nejaké plány?“ spýtala sa zvedavo, akoby sa práve nestalo nič neobvyklé.
Fred pozrel na Ela a Lesianku. „Vlastne sme sa len tak prechádzali. Možno by sme sa k vám mohli pridať,“ navrhol.
„Prečo nie?“ – dodala Lesianka s nadšením, hoci si všimla, že Charlík pri Fredových slovách mierne pretočil oči. „Ale musíme si zájsť pre pár vecí. Počkáte na nás?“
Charlík si povzdychol, ale kým stihol niečo namietať, Bára súhlasne prikývla. „To bude skvelé! Tak si švihnite,“ poznamenala s úškrnom.
Netrvalo dlho, Lesianka, Fredík a Elo privliekli veľký piknikový kôš, rybárske prúty a ešte niečo… Lesianka všetkým rozdala vtipné pletené malé čiapočky. Červené s bielymi bodkami. Elova čiapka mala dokonca aj ušká. So smiechom poznamenala „Keď do prírody, tak nech zapadneme. Muchotrávky – zoradiť sa, a za mnou!“
„Tak poď, tigrovaný. Neostávaj vzadu,“ podpichol Fred, keď Charlík stále váhal. A s tým sa celá skupinka vydala na cestu.
Pri rieke si skupinka rozložila tábor a pustili sa do príprav na rybačku. Charlík si zabral najlepšie miesto s výhľadom na hladinu a pohŕdavo zahlásil: „Len sa pozerajte, amatéri, ja vám ukážem, ako sa to robí.“
Bára ho s úsmevom štuchla do boku. „Ty mi nebudeš rozprávať o rybárčení, Charlík. Spomínaš, ako si minule skončil s návnadou vo vlastnom chvoste?“ Charlík len odfrkol, no jeho uškrnutie prezradilo, že to neberie vážne.
Fred a Lesianka si pripravovali udice o kúsok ďalej. Fred ju jemne podpichol: „Takže si myslíš, že sa necháme od nich poraziť?“ Lesianka mu venovala veselý pohľad: „To určite nie! Ale necháme ich chvíľu veriť, že majú navrch.“ Obaja sa zasmiali a Fred jej nežne pohladil labku.
Bára zatiaľ rozložila svoju udicu a uvelebila sa na brehu. „No, kto chytí prvú rybu?“ – zahlásila. Skôr než sa ktokoľvek stihol pohnúť, zadriemala. Charlík okamžite využil príležitosť: „Pozrite, Bára spustila svoj tajný trik – spánok s vyplazeným jazykom. Tým ryby určite pritiahne!“
Fred, Elo a Lesianka sa rozosmiali. Fred pokrútil hlavou: „Možno by sme ju mali zobudiť, než začne chrápať a ryby odplaší.“
„Ryby sú aj tak hluché ako poleno,“ zamyslel sa bezuchý Elo a jeho poznámka rozprúdila diskusiu. „Ak sú hluché, prečo nerozprúdiť zábavu?“ navrhol Charlík, a ani nečakal na odpoveď. Spustil známu mačaciu pieseň o mlieku a sardinkách. Bára, ktorú jeho spev už dávno prebudil, sa hneď sa pridala. Lesianka a Fred sa na seba usmiali a pustili sa tiež do spevu. Elo síce váhal, ale po chvíli začal pridávať vlastné, trochu falošné tóny.
Smiech a spev zaplnili celý breh, keď sa zrazu odniekiaľ z diaľky ozvalo: „Vaše kvílenie počuť až do sadu.“ Všetci zbystrili pozornosť a pozreli sa smerom, odkiaľ sa blížili dve postavy. „Máme spoločnosť,“ poznamenal Fred a snažil sa ich rozoznať. Jedna veselo hopkala, druhá kráčala rázne, ale elegantne.
„No prosím, a ja som si myslel, že máme pokojný deň pri vode,“ povzdychol si Charlík. „Možno sa prišli pridať k našej kapele,“ zažartovala Lesianka a Fred ju nežne postrčil. „Alebo ich prilákala vôňa rýb.“
Keď sa postavy priblížili, Elo prvý rozoznal vzory na ich srsti a charakteristickú energiu. Privítal ich s úsmevom a pobavene vyhlásil: „Kto iný, ako bratia bengálci…“
Charlie sa veselo uklonil. „Presne tak, dámy a páni. Vidím tu nové tváre. Som Charlie, a toto je môj výnimočne charizmatický brat Chirico. Prišli sme zachrániť ryby pred tým vaším ‚umením‘, ktorému hovoríte spev.“ Chirico sa zasmial a zodvihol fľašu. „A samozrejme, priniesli sme chvostíkovicu, aby sme utíšili vaše falošné tóny.“
Charlík sa okamžite ujal slova: „Vy dvaja ste Charlie a Chirico? No, to je naozaj zaujímavé. Ja som Charlík – s K na konci, pre extra štýl. Rád spoznávam takmer menovca.“
Charlie mu pohotovo odvetil: „S K alebo nie, Charlík, originál je len jeden, a tým som ja.“
Lesianka so smiechom dodala: „Vy dvaja ste ako duo zabávačov. Myslím, že ak tá kapela vznikne, už vieme, kto bude robiť prestávkový program.“
„Kapela, hovoríte?“ zamyslel sa Charlie a drgol Chirica. „My sme za, máte už vymyslený názov? Určite niečo, čo bude vyzdvihovať najlepších v kapele, čiže mňa s bratom.“„Niekto si tu príliš verí, hoci ešte nepredviedol ani jediný tón.“ odsekol Charlík, no v jeho hlase bola priateľská výzva.
Fred sa zamiešal do debaty: „Kým sa dohadujete, predsa len navrhujem, aby sme rybačku ukončili a prešli k ochutnávke úlovku. Neviem, ako vy, ale ja som už poriadne hladný.“ Chirico pobavene spustil pieseň o chvostíkovici. Už aj otváral fľašu a nechal ju kolovať.
Rozprúdila sa živá debata o tom, ako sa bude kapela volať, kto by mal byť hlavný spevák, a čo budú vlastne spievať. Lesianka a Fred si vymieňali zamilované pohľady, zatiaľ čo Elo a Chirico viedli vášnivú diskusiu o tom, či je lepší spev alebo bubnovanie na plechovky.
Začínalo sa stmievať, a na brehu rieky vládla pokojná atmosféra, keď sa Charlík a Bára, ktorí sedeli vedľa ostatných, pozreli jeden na druhého a obaja súhlasne prikývli. Charlík sa usmial a povedal: „Máme pre vás návrh. Čo keby sme všetci vyrazili na chatu pri jazere? Cez mesto sme len prechádzali, práve cestou na chatu. Ale bude to menšia túra lesom a lúkami. A keď prídeme, čaká nás útulná chata, jazero plné rýb, a predovšetkým, skvelý spoločný čas.“
„Nebojte sa,“ pokračovala Bára s úsmevom, „cesta bude zábavná a na konci nás čaká miesto, kde si naozaj oddýchneme. Určite si túto cestu spolu užijeme.“
Všetci okamžite súhlasili. „Ja vezmem zásoby konzerv, pre každý prípad,“ povedal Elo s vážnym výrazom. „A ja prinesiem hračky,“ zasmial sa Fred. „Nebudú chýbať sušené mäso a nejaké dobroty,“ povedala Lesianka a oči sa jej zaleskli. Charlie s Chiricom sa pozreli na seba a obaja sa usmiali. „No, a my s Chiricom prinesieme niečo špeciálne – víno a trochu chvostíkovice na povzbudenie,“ dodal Charlie.
Bára sa zasmiala a zakývala hlavou. „Takže dohodnuté. Pobaľte zásoby a zajtra ráno sa stretneme v sade, kde sa spoznali.“
Aj vaša mačička si môže v príbehu zahrať!
Stačí napísať komentár, poslať fotku mačičky, jej meno a hlavne poslať finančný dar minimálne 10€ OZ Mačičkovo Dobrá. V nasledujúcej epizóde sa objaví vaša mačička, aj s fotkou upravenou potrebám príbehu. V prípade otázok môžete napísať na FB správu, alebo mail: macickovodobra@gmail.com
Ak sa vám čítanie o Kubkovi Holmesovi páči a nechcete aby vám ušli novinky pridajte sa do skupiny a nastavte upozornenia na všetky nove príspevky. Môžete pozvať aj priateľov. https://www.facebook.com/groups/573628908927405
