Kubko Holmes, Belka Fúzková a zvedavý Jokkerko sa opatrne vkrádali do starých pivničných chodieb pod Mňaukovánom. Tieto chodby boli kedysi používané na skladovanie zásob, no už roky boli opustené – aspoň si to všetci mysleli.

„Páchne to tu plesňou a starými topánkami,“ zašomral Jokkerko, ktorý sa stále pozeral okolo s očami dokorán.

„Ticho,“ zasyčal Kubko. „Ten pach rýb, ktorý Jokkerko spomínal, je stále cítiť. Sme blízko.“

Belka sa obzrela. „Tiež máte pocit, že nás niekto sleduje?“

Ich kroky sa ozývali v nekonečných ozvenách. Chodby boli tmavé a jediné svetlo prichádzalo z ich bateriek. Zrazu sa z diaľky ozval zvuk – niečo medzi škrabaním a tichým šušťaním. Trojica zastala.

„To… znelo, akoby to bolo za nami,“ zašepkal Jokkerko a jeho chvost sa nervózne zavlnil.

Kubko zodvihol labku na znamenie ticha a pohol sa smerom k zvuku. „Buďme pripravení. Ak je to náš zlodej, nesmieme ho nechať utiecť.“

Keď sa blížili k miestu, odkiaľ zvuk prichádzal, začuli hlboký hlas. „Kto sa to tu potuluje?“

Z tieňa vystúpili dvaja kocúri – Paťko a Fridko, miestni strážcovia poriadku v Mňaukováne. Paťko bol vysoký, mohutný kocúr s prísnym pohľadom, a Fridko, jeho mladší brat, bol menší, ale o nič menej energický.

„Kubko Holmes? Čo tu robíš?“ spýtal sa Paťko, mierne nedôverčivo, no s rešpektom.

„Pátrame po zlodejovi, ktorý ukradol konzervu zo skladu Maťa Rybičku,“ vysvetlil Kubko. „Stopy nás priviedli sem, do týchto chodieb.“

Fridko prikývol. „To znie vážne. Ale musíme vás varovať. Tieto chodby nie sú také opustené, ako si všetci myslia. Posledné dni sme tu mali hlásené podozrivé zvuky a pri obhliadkach sme videli pohyb.“

„Prečo ste o tom nikoho neinformovali?“ spýtala sa Belka.

Paťko pokrčil plecami. „Nechceli sme vyvolať paniku. Mysleli sme, že to boli len potkany, ale ak sa tu naozaj skrýva zlodej, pomôžeme vám.“

„Ticho!“ zasyčal Kubko. Ďalší zvuk – tentoraz bližší. Zdalo sa, že niečo ťažké padlo na zem.

„Rozdelíme sa,“ navrhol Fridko. „Ja a Paťko pôjdeme jednou chodbou, vy traja druhou. Stretneme sa pri starom sklade.“

Kubko váhal, ale nakoniec prikývol. „Dávajte si pozor. Tento zlodej nie je obyčajný.“

Lov na zlodeja

Kubkova skupina sa pohybovala opatrne, každý zvuk ich napínal. Blížili sa k starým dverám, ktoré boli pootvorené. Keď ich Jokkerko labkou jemne postrčil, dvere zaškrípali a otvorili sa. V miestnosti našli pohodené prázdne plechovky a akési staré špinavé deky.

„Zdá sa, že tu niekto prebýva,“ zamrmlala Belka.

Zrazu sa z chodby ozval hlasný zvuk – ako keď niečo ťažké dopadne na kov. Potom kroky. Kubko sa obrátil a zistil, že Fridko beží smerom k nim.

„Paťko zmizol!“ vykríkol. „Počuli sme kroky a išiel to preskúmať, ale teraz ho nikde nevidím!“

„Toto je pasca,“ zavrčal Kubko. „Musíme ho nájsť, a to hneď.“

Stretnutie tvárou v tvár

Keď sa všetci rozbehli za zvukom, ocitli sa v obrovskej miestnosti, kde stálo niekoľko starých sudov. Uprostred miestnosti bol Paťko, uväznený v obruči zo starého lana.

„Paťko!“ zvolal Fridko a rozbehol sa k nemu.

„Počkaj!“ zastavil ho Kubko. „Niečo tu nesedí.“

Z tieňa sa znovu ozval ten záhadný smiech, ktorý Kubko počul už predtým. Tento raz bol bližšie, ozvena sa šírila chodbami. Zrazu sa z vrchu sudu zoskákala mačka – rýchla a štíhla, s kovovým náramkom na labke. Jej oči svietili zlovestnou zábavou.

„Hľadáte ma?“ spýtala sa s ironickým úsmevom.

Kubko urobil krok vpred. „Kto si a čo tu robíš?“

Mačka naklonila hlavu. „To je tajomstvo. Ale poviem ti jedno – tá konzerva bola len začiatok. Mňaukován čaká veľké prekvapenie.“

Skôr než stihli zareagovať, mačka rýchlo vyskočila na najbližší sud a zmizla v tmavej chodbe.

„Ideme za ňou!“ zavelil Kubko, ale keď sa rozbehli, záhadná mačka bola preč.

„Zachránili sme aspoň Paťka,“ vydýchol Fridko.

„To je pravda, ale tá mačka nám dala jasnú správu – má ďalšie plány,“ povedal Kubko zamyslene. „A my musíme byť pripravení.“

Všetci sa vrátili späť na povrch. Prípad bol ďaleko od vyriešenia, no Kubko vedel, že ide o viac než len o jednu pochúťku. Hra sa len začínala.

Aj vaša mačička si môže v príbehu zahrať!

Stačí napísať komentár, poslať fotku mačičky, jej meno a hlavne poslať finančný dar minimálne 10€ OZ Mačičkovo Dobrá. V nasledujúcej epizóde sa objaví vaša mačička, aj s fotkou upravenou potrebám príbehu. V prípade otázok môžete napísať na FB správu, alebo mail: macickovodobra@gmail.com

Ak sa vám čítanie o Kubkovi Holmesovi páči a nechcete aby vám ušli novinky pridajte sa do skupiny a nastavte upozornenia na všetky nove príspevky. Môžete pozvať aj priateľov. https://www.facebook.com/groups/573628908927405

Hlasujte, ako ma príbeh pokračovať: