Kubko Holmes, ktorý bol stále plný odhodlania rozlúštiť záhadu podivných zvukov a zmiznutej konzervy, sa vrátil do pivničných chodieb. Počas svojho vyšetrovania si uvedomil, že potrebuje pomoc niekoho so zvláštnymi schopnosťami. Rozhodol sa vyhľadať Larku, hviezdu miestneho varieté, ktorá bola známa svojimi fascinujúcimi ohnivými kúzlami.

Larka bola elegantná dáma s jemným vystupovaním, ktorá svojimi schopnosťami vyrážala dych divákom. Dokázala ovládať plamene tak, že ich vedela roztncovať vo vzduchu. Jediným pohľadom dokázala zapáliť sviečku alebo naopak zahasiť plameň, akoby sa jej energia spájala s ohňom. Počas svojich predstavení vytvárala ohnivé obrazce, ktoré pripomínali lietajúce vtáky, kvitnúce kvety, ba dokonca aj tancujúce mačky.

Kubko navštívil varieté počas jedneho z jej vystúpení. Stál v zadnej časti sály a so zatajeným dychom sledoval, ako Larka predvádza svoje kúzla. Keď predstavenie skončilo a publikum sa rozchádzalo, Kubko sa odhodlal ju osloviť. Našiel ju v jej šatni, kde si štýlovo labkou upravovala fúzy pred zrkadlom.

„Prepáčte, že ruším, slečna Larka, ale potrebujem vašu pomoc,“ začal Kubko zdvorilo.

Larka naňho uprela svoje prenikavé oči. „A vy ste?“ spýtala sa s jemným nádychom zvedavosti.

„Som Kubko Holmes, detektív. Vyšetrujem záhadu zmiznutej konzervy. Počul som o vašich schopnostiach a verím, že mi môžete pomôcť.“

Larka si povzdychla, ale v jej úsmeve bolo vidieť záujem. „Zmiznutá konzerva? Tak dobre, pôjdem s vami. Ale ak to bude banálne, stratíte moju priazeň.“

A tak sa Kubko a Larka spoločne vybrali do pivníc. Pivničné oriestory boli mrazivo chladné a vo vzduchu visel známy nepríjemný pach. Larka, napriek svojej elegancii, nezaostávala za Kubkom a prezrela každý kút. Kubkovu pozornosť náhle upútal zastrčený predmet medzi starými debnami – starý, zaprášený deník.

„Čuduj sa svete, čo sme to tu našli?“ zamrmlal si Kubko pre seba a opatrne otvoril knihu. Na prvej strane bol podpis: „Wiliam F.“ Denník patril niekomu, kto kedysi pracoval v tejto pivnici. Larka, zvedavá ako vždy, sa presunula bližšie a nahla sa ponad Kubka, aby lepšie videla.

Kubko začal čítať nahlas:

„14. júna 1925. Dnes som opäť počul zvláštny škrabot prichádzajúci z rohu pivnice. Keď som sa pozrel, nič tam nebolo. Ale na zemi som našiel starú hlinenú misku a vedľa nej rozbitý pohár. Nechápem, ako sa to mohlo stať. Už druhý týždeň mi mizne jedlo z kuchyne.“

Kubko zdvihol pohľad. „To znie povedome,“ poznamenal.

„Pokračuj!“ vyzvala ho Larka, ktorej oči sa zaleskli. Kubko otočí stranu a čítal ďalší záznam:

„18. júna 1925. Našiel som staré dvere ukryté za sudmi. Nikdy predtým som si ich nevšimol. Vyzerajú, že vedú do tajnej miestnosti. Ale keď som ich otvoril, ofúkla ma taká zima, že mi prešiel mraz po chrbte. Za dverami bolo niečo zvláštne …“

„To musíme vidieť!“ Larka až vyskočila a začala sa poobzerať po miestnosti. Očividne ju deník inšpiroval k akcii. Kubko zavrel knihu a nasledoval ju. Po niekoľkých minútach našli staré sudy a za nimi dvere pokryté pavučinami.

„To bude ono,“ prehlásil Kubko.

Larka sa natiahla k sviečke, ktorá blikotala na polici. Pohľadom ju zapálila, aby lepšie osvetlila cestu, a potom ju jediným bliknutím očí znova zahasila. „Trocha svetla na pravý moment a dramatický efekt je zaručený,“ zašepkala s úsmevom.

Kubko opatrne otvoril dvere, ktorých pánty zavŕzgali, akoby ich chceli varovať. Za nimi sa odkryla malá, temná miestnosť. Steny boli pokryté starými pavučinami. Vzduch bol ťažký a páchnuci zatuchlinou. V rohu miestnosti stála stará drevená truhlica.

„To je ono,“ šepol Kubko a pomaly pristúpil bližšie.

Larka sledovala situáciu so záujmom, no udržiavala si elegantnú pózu ľahostajnosti. „Aby sme neboli sklamaní, Holmes. Možno tam len niekto schoval staré ponožky,“ podpichla ho, no jej oči sa leskli zvedavosťou.

Kubko ignoroval jej poznámku a pomaly zdvihol veko truhlice. Vo vnútri našiel starý kožený vak. Keď ho otvoril, objavil sa zväzok pergamenov a malá sklenená fľaštička s podivnou tekutinou, ktorá slabo žiarila.

„Čo to môže byť?“ pýtal sa sám seba.

Larka sa priblížila a pohľadom zapálila najbližšiu sviečku, aby lepšie videli. „To vyzerá ako alchymistický nález. Možno ti pergameny obsahujú starý recept alebo…“ na chvíľu sa zamyslela, „možno vysvetlenie všetkých záhad.“

Kubko rozbalil prvý pergamen. Text bol napísaný starobylým rukopisom a obsahoval symboly, ktoré nedokázal rozlúštiť. Jediné slovo, ktoré bolo jasne čitateľné, znelo: „Prekliatí.“

„Prekliatí? To neznie sľubne,“ poznamenal nervózne.

Larka si pergamen prezrela bližšie. „Toto bude treba dešifrovať. Ale pozrime sa na tú fľaštičku. Možno to bude mať spojitosť.“

Kubko vzal fľaštičku do labiek a podržal ju proti sviečke. Tekutina v nej zaiskrila. „Možno je to… nejaký druh elixíru?“

Larka prikývla. „Mohla by to byť stopa. Ale teraz je dôležité, aby sme tieto predmety zachovali v bezpečí. Možno nájdeme viac informácií, ak sa prečítame celý denník.“

Kubko prikývol a zbalil nálezy naspäť do vaku. Keď sa vrátili do hlavnej chodby pivníc, pocítil, že ich dobrodružstvo sa iba začína. S týmito tajomnými nálezmi v labách tušil, že prípad zmiznutej konzervy je len špičkou ľadovca.

„Tak, Holmes, zatiaľ vám moje schopnosti neboli k ničomu, kam ideme teraz?“ spýtala sa Larka s miernym úsmevom a zhasila poslednú sviečku jediným pohľadom.

„Do knižnice. Myslím, že viem, kto by nám mohol pomôcť rozlúštiť tie symboly,“ odpovedal Kubko a spolu sa vydali hore schodmi.

Aj vaša mačička si môže v príbehu zahrať!

Stačí napísať komentár, poslať fotku mačičky, jej meno a hlavne poslať finančný dar minimálne 10€ OZ Mačičkovo Dobrá. V nasledujúcej epizóde sa objaví vaša mačička, aj s fotkou upravenou potrebám príbehu. V prípade otázok môžete napísať na FB správu, alebo mail: macickovodobra@gmail.com

Ak sa vám čítanie o Kubkovi Holmesovi páči a nechcete aby vám ušli novinky pridajte sa do skupiny a nastavte upozornenia na všetky nove príspevky. Môžete pozvať aj priateľov. https://www.facebook.com/groups/573628908927405

Hlasujte, ako ma príbeh pokračovať: